Rany osudu sme do vínka dostali.
Sudičky nám ťažký život želali.
Slzy sa slzami sa nám z očí valili,
Keď na umierajúce deti sme hľadeli.
Z mladých čias späť do reality.
Stroj času zostrojiť nedarí sa ti.
Bolesť v duši utíšiť sa nedá,
Modlíš sa, nech si ho už zavolá do neba.
Z mladých žien sa trosky stali.
Hľadajúc posledný úsmev na jeho tvári.
Každá jedna vráska zaplatená slzami,
Každá šedina zaplatená prehratými vojnami.
Silu už z nás nikto nemá,
Bojovali sme statočne a veľa.
Pokoj v duši v poslednom okamihu,
Zmierená s osudom, hodili sme do ringu rukavicu.