Smútok detských očí
a bolesť v duši…
Prázdny pohľad,
ako keď hľadáš vodu v púšti.
Prší…
Po okne stekajú kvapky dažďa
a tebe sa po lícach slzy z očí rinú…
Sily ubúda,
mladosti už niet
a roky stále idú vpred.
Čas nezastavíš…
Detský smiech strieda plač,
od vozíka na kolese vymieňaš plášť.
Snahu stáť na vlastných nohách,
strieda strach,
že zhnije niekde v stokách.
Zostaň s nami malú chvíľu,
zobuď sa už z toho sna,
nech oči tvoje otvoria sa,
nech slovo MAMA povieš zasa,
nech rúčkou pohladíš ma po tvári,
nech čas sa na chvíľu zastaví.
Už dosť trápenia a bolesti,
len detských smiech a žiaden plač,
nech kolesá vozíka zahodíš
a na zdravé nohy sa postavíš.